Každý z nás chce žiť v meste, ktoré je bezpečné, dostupné a príjemné pre život. Realita však často znamená dopravné problémy, nedostupné bývanie a verejný priestor, ktorý nefunguje tak, ako by mal. Kandidujem, pretože verím, že Bratislava si zaslúži viac než len prežívanie. Chcem mesto, ktoré myslí na ľudí – rodiny, mladých aj seniorov.
DANA ČAHOJOVÁ
Dvanásť rokov skúseností v komunálnej politike.
Prečo kandidujem
Pozrite si video na youtube:
Úspešné projekty
Motýlie lúky v Karlovej Vsi predstavujú moderný a ekologický prístup k starostlivosti o mestskú zeleň. Na miestach, kde sa kedysi nachádzali bežné, pravidelne kosené trávniky, vznikli kvitnúce lúky plné rôznorodých rastlín. Tie vytvárajú prirodzené prostredie pre motýle, včely a ďalší opeľujúci hmyz, čím výrazne podporujú biodiverzitu v meste. Zároveň pomáhajú zadržiavať vodu v krajine a zlepšujú mikroklímu, najmä počas horúcich letných dní. Motýlie lúky sú aj vizuálne atraktívne – prinášajú farbu a život do verejného priestoru počas celej sezóny. Tento prístup zároveň znižuje náklady na údržbu, keďže kosenie prebieha menej často a cielene. Karlova Ves týmto projektom ukazuje, že aj jednoduché riešenia môžu mať výrazný ekologický aj estetický prínos. Motýlie lúky sú dnes symbolom modernej, udržateľnej a prírode blízkej správy verejnej zelene.
Školský bazén v ZŠ A. Dubčeka v Karlovej Vsi je ďalším príkladom toho, ako sa dá zmysluplne investovať do verejnej infraštruktúry pre deti a mládež. Jeho obnova a modernizácia priniesli kvalitné podmienky na výučbu plávania priamo v školskom prostredí, čo výrazne zvyšuje dostupnosť tohto dôležitého športu pre žiakov. Bazén dnes neslúži len škole, ale aj širšej komunite, čím sa z neho stal priestor pre pohyb, zdravý životný štýl a voľnočasové aktivity. Projekt zároveň prispel k zvýšeniu bezpečnosti detí, keďže plavecké zručnosti patria medzi základné životné schopnosti. Investícia do školského bazéna ukazuje dôraz na kvalitu vzdelávania aj mimo klasickej triedy a podporu komplexného rozvoja detí. Takéto projekty posilňujú komunitný život v Karlovej Vsi a dokazujú, že verejné zdroje môžu byť využité efektívne a s dlhodobým prínosom pre obyvateľov.
Parkovací dom na ulici Ľudovíta Fullu v Karlovej Vsi priniesol konkrétne riešenie dlhodobého problému s parkovaním na sídlisku. Vybudovaním kapacitného parkovacieho domu sa podarilo výrazne zvýšiť počet parkovacích miest – približne na dvojnásobok oproti pôvodnému stavu. Tento krok zásadne odľahčil preplnené ulice a zlepšil situáciu pre obyvateľov, ktorí dovtedy zápasili s nedostatkom parkovania. Projekt zároveň prispel k väčšiemu poriadku a prehľadnosti v parkovaní, čím sa zvýšila aj bezpečnosť v okolí. Presunutím áut do parkovacieho domu sa uvoľnil verejný priestor. Parkovací dom predstavuje systematické a dlhodobo udržateľné riešenie, ktoré nahrádza chaotické parkovanie na chodníkoch a trávnikoch. Ide o príklad toho, ako môže samospráva reagovať na reálne potreby obyvateľov a prinášať praktické riešenia pre každodenný život v meste.
Vybudovanie podniku verejnoprospešných služieb v Karlovej Vsi prinieslo zásadnú zmenu v správe a údržbe verejných priestranstiev. Mestská časť si vďaka nemu dokáže zabezpečovať množstvo prác vo vlastnej réžii, bez potreby objednávania externých dodávateľov. To znamená výraznú úsporu finančných prostriedkov, keďže samospráva neplatí vysoké faktúry súkromným firmám za bežnú údržbu. Veľkou výhodou je aj flexibilita – pracovníci môžu operatívne reagovať na aktuálne potreby, či už ide o údržbu zelene, opravy alebo čistenie verejných priestranstiev. Vďaka tomu je možné riešiť problémy rýchlejšie a efektívnejšie. Zlepšila sa aj kvalita a pravidelnosť údržby, keďže mestská časť má procesy pod priamou kontrolou. Tento model zároveň prináša väčšiu transparentnosť a lepšie hospodárenie s verejnými financiami. Podnik verejnoprospešných služieb je tak príkladom moderného a zodpovedného prístupu k správe verejného priestoru, ktorý prináša konkrétne benefity pre obyvateľov Karlovej Vsi.
Rozšírenie kapacít v materských školách v Karlovej Vsi patrí medzi dôležité kroky, ktoré reagujú na rastúci dopyt po predškolskom vzdelávaní. Vďaka systematickým investíciám sa podarilo vytvoriť nové miesta pre deti a uľahčiť situáciu mnohým rodinám. Konkrétnym príkladom je materská škola na Kolískovej ulici, kde po rekonštrukcii pribudli dve nové triedy, čím sa výrazne zvýšila jej kapacita. Modernizácia zároveň priniesla kvalitnejšie a komfortnejšie prostredie pre deti aj personál. Rozšírenie kapacít sa realizovalo aj v materskej škole na Majerníkovej 60, ktorá taktiež ponúka viac miest pre deti z Karlovej Vsi. Tieto kroky pomáhajú znižovať tlak na prijímanie detí do škôlok a zvyšujú dostupnosť predškolského vzdelávania priamo v mieste bydliska. Investície do škôlok zároveň podporujú zosúladenie pracovného a rodinného života rodičov. Karlova Ves tak ukazuje, že rozvoj verejných služieb ide ruka v ruke s reálnymi potrebami obyvateľov.
Zariadenie pre seniorov na Borskej ulici v Karlovej Vsi predstavuje dôležitú investíciu do sociálnych služieb a kvality života staršej generácie. Vznikol moderný a dôstojný priestor, ktorý poskytuje seniorom nielen potrebnú starostlivosť, ale aj pocit bezpečia a komfortu. Zariadenie ponúka kvalitné ubytovanie, spoločenské priestory aj zázemie pre každodenné aktivity, čím podporuje aktívny a plnohodnotný život seniorov. Dôležitým prvkom je aj individuálny prístup a profesionálna starostlivosť, ktorá rešpektuje potreby každého klienta. Projekt reaguje na rastúci dopyt po takýchto službách a pomáha rodinám, ktoré hľadajú spoľahlivé riešenie pre svojich blízkych. Súčasťou zariadenia je aj príjemné okolie a možnosti trávenia času vonku, čo prispieva k celkovej pohode klientov. Vybudovanie zariadenia na Borskej ulici ukazuje, že samospráva myslí na všetky generácie a vytvára podmienky pre dôstojné starnutie v rámci komunity.
Hĺbková rekonštrukcia ZŠ Alexandra Dubčeka v Karlovej Vsi patrí medzi významné investície do školstva a kvality vzdelávacieho prostredia. Modernizácia priniesla nielen estetické zlepšenie budovy, ale najmä výrazné zvýšenie komfortu pre žiakov aj učiteľov. Súčasťou obnovy bolo zateplenie, výmena okien, modernizácia technických zariadení aj vnútorných priestorov, čo zásadne zlepšilo energetickú efektívnosť školy. Výsledkom je výrazná úspora prevádzkových nákladov, najmä na vykurovanie a energie, čo dlhodobo šetrí verejné financie. Rekonštrukcia zároveň vytvorila modernejšie a zdravšie prostredie pre výučbu, ktoré zodpovedá súčasným štandardom. Takéto investície ukazujú, že samospráva myslí nielen na okamžitý efekt, ale aj na udržateľnosť a budúcnosť. ZŠ Alexandra Dubčeka je dnes príkladom toho, ako môže kvalitná obnova verejnej budovy priniesť konkrétne benefity pre celú komunitu.
Karlova Ves bola priekopníkom v Bratislave v premene nevzhľadných cestných ostrovčekov na kvitnúce zelené záhony, ktoré dnes výrazne skrášľujú verejný priestor. Pôvodne zanedbané a často len betónové či trávnaté plochy bez života sa postupne zmenili na esteticky príťažlivé a funkčné prvky mestskej zelene. Výsadba kvetov, okrasných rastlín a vhodne zvolená zeleň priniesli farbu, pestrosť aj ekologický prínos do ulíc. Takéto úpravy nielen zlepšujú vzhľad sídliska, ale zároveň podporujú biodiverzitu a zadržiavanie vody v území. Projekt ukázal, že aj malé zásahy môžu mať veľký vizuálny aj environmentálny efekt. Karlova Ves týmto prístupom inšpirovala aj ďalšie mestské časti Bratislavy, ktoré začali podobné riešenia postupne zavádzať. Kvitnúce ostrovčeky sú dnes dôkazom, že verejný priestor môže byť nielen funkčný, ale aj krásny a príjemný pre každodenný život obyvateľov.
Najmodernejšie dopravné ihrisko v Bratislave, ktoré vzniklo v areáli ZŠ Karloveská 61, predstavuje významný prínos pre vzdelávanie detí v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Ihrisko je navrhnuté tak, aby čo najvernejšie simulovalo reálne dopravné situácie – nechýbajú križovatky, dopravné značky, vodorovné značenie ani funkčné prvky, ktoré deti učia správnemu správaniu na cestách. Moderné prevedenie umožňuje praktickú výučbu, vďaka ktorej si žiaci osvojujú dôležité návyky priamo v bezpečnom prostredí. Ihrisko je využívané nielen školou, ale aj širšou komunitou, čím sa jeho prínos ešte znásobuje. Projekt podporuje rozvoj cyklistiky a zodpovedného správania účastníkov cestnej premávky už od útleho veku. Zároveň ide o ukážku toho, ako môže samospráva prinášať inovatívne riešenia do vzdelávania. Dopravné ihrisko na Karloveskej 61 je dnes príkladom moderného a praktického prístupu k výchove detí k bezpečnosti.
Hĺbková rekonštrukcia materskej školy na Kolískovej ulici v Karlovej Vsi priniesla výrazné zlepšenie podmienok pre najmenšie deti aj pedagogický personál. Obnova sa zamerala na modernizáciu budovy, zateplenie, výmenu okien aj technických zariadení, vďaka čomu sa podarilo zvýšiť energetickú efektívnosť a komfort vnútorného prostredia. Deti dnes trávia čas v bezpečnejších, zdravších a modernejších priestoroch, ktoré lepšie podporujú ich rozvoj a každodenné aktivity. Výnimočným prvkom sú aj krásne vnútorné zelené átriá, ktoré prinášajú do škôlky viac svetla, prírody a príjemnej atmosféry. Tieto priestory vytvárajú pokojné prostredie pre hru aj oddych a zároveň posilňujú vzťah detí k prírode už od útleho veku. Súčasťou zmien bolo aj skvalitnenie zázemia a celkového vzhľadu areálu, čo prispelo k príjemnejšiemu prostrediu pre deti aj rodičov. Projekt zároveň priniesol úspory na prevádzkových nákladoch, čo znamená efektívnejšie využívanie verejných zdrojov. Rekonštrukcia materskej školy na Kolískovej je dôkazom, že investície do predškolského vzdelávania majú zmysel a prinášajú dlhodobý úžitok celej komunite.
na Karloveskej 61 predstavuje komplexnú modernizáciu športovej infraštruktúry, ktorá výrazne zlepšila podmienky pre žiakov aj verejnosť. Projekt zahŕňal nielen samotnú telocvičňu, ale aj kompletnú obnovu jej zázemia – šatní, toaliet, umyvární, skladu, kabinetu telesnej výchovy, posilňovne, chodieb aj vstupných priestorov. Z technického hľadiska došlo k výmene strechy, zatepleniu fasády a modernizácii elektroinštalácie, čo zvyšuje energetickú efektívnosť aj životnosť celej budovy. Významnou zmenou je aj nová športová palubovka, ktorá spĺňa súčasné štandardy pre bezpečný a kvalitný pohyb. Súčasťou obnovy sú aj nové hygienické priestory, ktoré prinášajú vyšší komfort pre všetkých používateľov. Investícia bola podporená aj z Fondu na podporu športu, čo umožnilo realizovať projekt vo vysokom štandarde. Rekonštrukcia zároveň nadväzuje na širšie zlepšenia areálu školy vrátane vonkajších športovísk. Výsledkom je moderný, funkčný a energeticky úspornejší športový priestor, ktorý podporuje aktívny životný štýl detí aj celej komunity v Karlovej Vsi.
Revitalizácia pešej zóny na Pribišovej ulici v Karlovej Vsi priniesla výrazné skvalitnenie verejného priestoru pre obyvateľov aj návštevníkov. Pôvodne opotrebované a neprehľadné územie sa zmenilo na moderný, funkčný a esteticky príjemný priestor určený predovšetkým pre chodcov. Obnova zahŕňala nové povrchy chodníkov, doplnenie mobiliáru, ako sú lavičky či odpadkové koše, a výrazný dôraz na zeleň. Karlova Ves tu vysadila množstvo stromov, zelene a kvitnúcich rastlín, ktoré priestoru dodávajú život, farbu a prirodzený tieň. Vďaka týmto úpravám sa zlepšila nielen estetika, ale aj mikroklíma celého územia. Pešia zóna dnes slúži nielen na prechod, ale aj ako miesto na stretávanie, oddych a komunitný život. Revitalizácia ukazuje, že kvalitne upravený verejný priestor má zásadný vplyv na každodenný život ľudí. Pribišova sa tak stala príkladom toho, ako môže samospráva citlivo a efektívne meniť svoje okolie k lepšiemu.
Vybudovanie nových atletických dráh v Karlovej Vsi patrí medzi systematické kroky na zlepšenie športovej infraštruktúry pre deti aj verejnosť. Moderné atletické prvky pribudli na viacerých miestach – výraznou investíciou bol nový atletický ovál v areáli ZŠ Alexandra Dubčeka na Majerníkovej, ktorý ponúka tartanovú dráhu, šprintérske rovinky aj zmodernizovaný sektor pre skok do diaľky. Zásadný posun nastal aj v areáli Spojenej školy na Tilgnerovej 14, kde vznikla bežecká dráha s dĺžkou približne 150 metrov so štyrmi dráhami a samostatná šprintérska rovinka, pričom povrch tvorí moderný polyuretánový tartan spĺňajúci medzinárodné štandardy. Ďalšie atletické prvky a bežecké povrchy boli doplnené aj v areáli ZŠ Karloveská 61, čím sa skvalitnili podmienky pre telesnú výchovu aj tréning. Modernizáciou prešiel aj športovo-rekreačný areál na Majerníkovej 60–62, kde sa obnovil bežecký ovál a zvýšila jeho bezpečnosť aj využiteľnosť. Vďaka týmto investíciám vznikla sieť kvalitných atletických dráh naprieč Karlovou Vsou, ktoré neslúžia len školám, ale aj širokej verejnosti. Projekty zároveň podporujú pravidelný pohyb detí a mládeže, zvyšujú atraktivitu školských areálov a ukazujú, že samospráva vie systematicky rozvíjať športovú infraštruktúru s dlhodobým prínosom pre komunitu.
Revitalizovaný park Kaskády v Karlovej Vsi je krásnym príkladom premeny zanedbaného priestoru na kvalitné miesto pre oddych a komunitný život. Ešte pred niekoľkými rokmi išlo o obyčajnú, opustenú lúku bez jasného využitia, ktorá nemala pre obyvateľov väčší význam. Vďaka citlivej revitalizácii sa však územie zmenilo na atraktívny park plný zelene, ktorý dnes slúži širokej verejnosti. Pribudli nové chodníky, lavičky aj oddychové zóny, ktoré prirodzene zapadli do prostredia a zvýšili jeho funkčnosť. Unikátnym prvkom parku je aj raritný potôčik z dažďovej vody, ktorá sa zachytáva v podzemných nádržiach a následne sa využíva priamo v území. Toto riešenie nielen esteticky obohacuje park, ale zároveň predstavuje moderný a ekologický prístup k hospodáreniu s vodou. Park ponúka priestor na relax, prechádzky aj stretávanie sa susedov, čím posilňuje komunitný život v Karlovej Vsi. Dôležitým prvkom je aj dôraz na zeleň a prírodný charakter územia, ktorý bol zachovaný a ďalej rozvíjaný. Revitalizácia ukazuje, že aj jednoduché územie môže mať veľký potenciál, ak sa mu venuje
Hokejbalové ihrisko v školskom areáli na Majerníkovej ulici v Karlovej Vsi rozšírilo možnosti športového vyžitia pre deti aj mládež. Vybudovaný bol kvalitný športový priestor s moderným povrchom a mantinelmi, ktorý umožňuje bezpečné a plnohodnotné využívanie na hokejbal aj ďalšie pohybové aktivity. Ihrisko je súčasťou širšej modernizácie školských športovísk, vďaka čomu majú žiaci k dispozícii lepšie podmienky na telesnú výchovu aj mimoškolské aktivity. Projekt podporuje rozvoj tímového športu, pohybových návykov a zdravého životného štýlu. Veľkým prínosom je aj to, že sa tu každoročne koná obľúbený turnaj Karlovka Cup, ktorý spája hokejbalové tímy z celej Bratislavy a vytvára silnú športovú tradíciu v mestskej časti. Ihrisko zároveň slúži aj širšej verejnosti, čím sa zvyšuje jeho využiteľnosť počas celého dňa. Takéto investície dokazujú, že aj menšie športoviská majú veľký význam pre každodenný život detí a mladých ľudí.
Zelená strecha miestneho úradu v Karlovej Vsi patrí medzi moderné a ekologické riešenia, ktoré zlepšujú kvalitu mestského prostredia. Na budove úradu vznikla vegetačná strecha, ktorá pomáha zadržiavať dažďovú vodu, znižovať prehrievanie objektu a prispievať k lepšej mikroklíme v okolí. Takéto riešenie zároveň znižuje energetickú náročnosť budovy, najmä počas letných mesiacov, keď prirodzene ochladzuje interiér. Zelená strecha má aj významný environmentálny prínos – podporuje biodiverzitu a vytvára priestor pre drobný hmyz či rastliny aj v zastavanom území. Projekt je zároveň ukážkou toho, ako môže samospráva ísť príkladom v oblasti udržateľnosti a adaptácie na klimatické zmeny. Ide o praktické riešenie, ktoré spája estetiku, ekológiu aj ekonomický efekt. Karlova Ves tak ukazuje, že aj verejné budovy môžu byť moderné, úsporné a šetrné k životnému prostrediu.
Územný plán zóny Dlhé diely 6 predstavuje dôležitý nástroj, ktorým Karlova Ves nastavila jasné pravidlá pre ďalší rozvoj tohto územia. Jeho cieľom bolo zabrániť nekontrolovanej a neprimeranej výstavbe a zároveň ochrániť kvalitu bývania pre existujúcich obyvateľov. V čase silného developerského tlaku priniesol plán jasné limity a reguláciu, ktorá určuje, kde a v akej podobe sa môže stavať. Dôležitým prvkom je aj ochrana verejných priestorov, zelene a občianskej vybavenosti, ktoré sú nevyhnutné pre fungujúcu mestskú štvrť. Územný plán zároveň prispieva k lepšej organizácii dopravy a celkovej urbanistickej koncepcii územia. Vďaka nemu sa rozvoj Dlhých dielov deje systematicky a s ohľadom na potreby obyvateľov, nie len na záujmy developerov. Ide o príklad zodpovedného prístupu samosprávy k územnému plánovaniu, ktorý má dlhodobý význam pre kvalitu života v Karlovej Vsi.
Karloveská lodenica je jedným z viditeľných projektov, ktoré sa podarilo v Karlovej Vsi dotiahnuť do úspešného konca. Dokončená bola v roku 2019 a priniesla nový život do priestoru Karloveského ramena Dunaja. Zaujímavosťou je, že o toto územie mali v minulosti záujem aj developeri, ktorí tu videli potenciál na komerčnú výstavbu, no mestská časť sa rozhodla uprednostniť verejný záujem pred developerskými plánmi. Vďaka tomu dnes slúži priestor ľuďom, nie uzavretým projektom. Moderné zázemie vytvorilo kvalitné podmienky pre vodné športy, najmä pre kajakárov a veslárov, a zároveň sprístupnilo nábrežie aj širokej verejnosti. Vzniklo tak miesto, ktoré prepája šport, oddych aj komunitné aktivity a prispieva k aktívnemu životnému štýlu všetkých generácií. Lodenica zároveň významne prispela k skultúrneniu a zatraktívneniu tejto časti Karlovej Vsi. Karloveská lodenica je dnes príkladom toho, ako môže samospráva chrániť verejný priestor a rozvíjať ho v prospech obyvateľov.
Verejná výzva – Bratislava potrebuje zmenu!
Vážená pani starostka Dana Čahojová, Bratislavu onedlho čakajú ďalšie komunálne voľby. To, čo sa dnes deje v našom meste, nás ako Bratislavčanov mimoriadne znepokojuje. Sľúbili nám dobré hospodárenie. Bratislava však žije na dlh a požičiava si aj naďalej. Kriticky rastúce zadĺženie bude spôsobovať v najbližších rokoch stále väčšie problémy. Nevyhnutne potrebné mestské rozvojové investície nebude za čo realizovať. Napriek tomu náklady na fungovanie mesta stále rastú, magistrát žije nad pomery a do budúcna počíta s ďalšími úvermi, ktoré zaťažia každého jedného z nás. Sľúbili nám lepšiu dopravu, parkovanie aj cyklotrasy. Zásadné dopravné riešenia však stále neprichádzajú a nezriedka sa situácia zhoršuje. Ľudia denne strácajú svoj drahocenný čas v kolónach. Obyvatelia i návštevníci Bratislavy tŕpnu pri zložitom a neprehľadnom parkovacom systéme s extrémne vysokými pokutami a kontrolórmi na každom kroku…
Čítať viac ↓
Sľúbili nám vedenie, ktoré nebude svojou politikou stavať rôzne skupiny obyvateľstva proti sebe. Opak je pravdou. Bratislava nikdy nebola polarizovanejšia. Príkladom je opäť doprava, kde cyklistov stavajú proti motoristom, užívateľov MHD proti vodičom či chodcov proti kolobežkárom. Najvypuklejším symbolom tohto stavu sa stala nepremyslená, predražená, opakovane prerábaná a dodnes riadne nevyúčtovaná “cyklodialničná etapa” na Vajanského nábreží či infraštruktúrne nedotiahnuté predĺženie električky do Petržalky.
Sľúbili nám transparentnosť ako jeden z najočakávanejších atribútov pri správe Bratislavy. Opakovane vznikajú vážne podozrenia, či bol pri kľúčových rozhodnutiach mesta dostatočne chránený verejný záujem alebo bola uprednostnená nadštandardná ústretovosť voči veľkým a vplyvným hráčom. Nezabúdame na kauzu Lido či na trasovanie električky pred SND, čo sa deje v súlade s plánmi konkrétnej developerskej skupiny, pričom prínos pre Bratislavu a jej obyvateľov je mimoriadne sporný.
Sľúbili nám dialóg a participáciu. Často však zostáva len teóriou a v praxi sa Bratislavčania obchádzajú. Na závažné občianske otázky na mestských zastupiteľstvách sa nereaguje a v rozpore s verejným záujmom sa rušia pracne pripravené a vyrokované projekty. Príkladom je zrušené planetárium ako posledný relikt verejnej funkcie po PKO na jednom z najvzácnejších mestských priestorov – dunajskej promenáde. Po zásahu primátora Matúša Valla sa bratislavská dunajská promenáda stáva definitívne projektom finančných a developerských skupín a de facto privátnou zónou.
Sľúbili nám dôraz na nájomné bývanie. Nové projekty sa stali nedostupným luxusom pre bežných Bratislavčanov. Cena metra štvorcového bytových novostavieb sa šplhá do astronomických výšok. Nájomné bývanie, ktoré má byť pilierom dôstojného bývania pre ľudí s priemerným alebo nižším príjmom či mladé rodiny, je hlboko zanedbané a nedostupné.
Sľúbili nám bezpečnosť. Tá je základným predpokladom spokojnosti obyvateľov mesta a jeho návštevníkov. Tí sa sťažujú na znečistené verejné priestory a obťažovanie ľuďmi pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Situácia s užívaním drog sa zhoršuje aj v donedávna pokojných obytných štvrtiach. Fasády budov sú masívne poškodzované grafitmi a centrum mesta je v nočných hodinách vydané napospas podguráženým a neraz agresívnym skupinkám.
Verejná výzva – Bratislava potrebuje zmenu!
Sľúbili nám kultúrnosť. So znepokojením sledujeme zanedbávanie materiálno-technického stavu a zabezpečenia mestských kultúrnych ustanovizní. Kultúrne inštitúcie mesta by mali povznášať a zušľachťovať ľudského ducha a prinášať kvalitné počiny v duchu najlepších tradícii nášho mesta. Mestská kultúra a jej podpora financovaná všetkými Bratislavčanmi by mala byť pre všetkých, nie úzkoprofilovo aktivistická a provokatívna.
Sľúbili nám poctivý výkon pri správe a rozvoji Bratislavy. Poctivú prácu však nahrádza masívny marketing. Namiesto systematických riešení a dosahovaných výsledkov pre obyvateľov nášho mesta vidíme čoraz častejšie len politické gestá, statusy, videá a úpornú sebaprezentáciu. Marketingové a komunikačné oddelenia Magistrátu narástli do nebývalých rozmerov.
Oprávnené očakávania ľudí však zostávajú nenaplnené. Bratislava potrebuje vedenie, ktoré bude pevne a kompetentne stáť na strane jej obyvateľov, a ktoré nebude ani v skrytosti presadzovať potreby dravých záujmových skupín. Chceme, aby Bratislava bola rozumne a zodpovedne spravovaným mestom.
Záleží nám na Bratislave, preto sa obraciame na Vás, pani starostka.
Ste ženou s obdivuhodným životným príbehom, starostkou, ktorá už trikrát získala dôveru obyvateľov Karlovej Vsi na post starostky a trikrát na post bratislavskej mestskej poslankyne za Karlovu Ves. Svojou prácou ste dokázali, že v politike možno zostať slušnou, vecnou, pokojnou, konštruktívnou a zároveň rozhodne dosahovať hmatateľné výsledky pre ľudí, ktorí Vám zverili svoj hlas.
Bratislava potrebuje Vašu skúsenosť, odvahu, cit pre mieru a hodnoty, ktoré ste vo svojom verejnom pôsobení i osobnom živote nikdy nezradili. Vo funkcii starostky aj mestskej poslankyne ste vždy hájili verejný záujem a spravodlivosť. Vážime si, že aj v celomestských témach a kauzách, či už išlo o reguláciu hazardu, kauzy PKO či Lido, netransparentné konanie v mestských firmách a organizáciách a mnohé iné, ste vždy pevne stáli na strane verejného záujmu.
Radi by sme Vás preto verejne vyzvali, aby ste kandidovali na post primátorky hlavného mesta. Veríme, že spojenie Vašej ľudskosti, skúsenosti, vytrvalosti a občianskej odvahy dokáže vrátiť na magistrát rešpekt voči všetkým obyvateľom Bratislavy bez rozdielu, pomôže zvýšiť vzájomnú dôveru, významne zlepšiť hospodárenie, bezpečnosť, sústrediť sa na strategické priority namiesto marketingu, a tak posunúť Bratislavu významne vpred. Zdravá samospráva je pilierom zdravej spoločnosti a to platí aj naopak.
Nedávno sme si pripomenuli už 36 rokov od Nežnej revolúcie v novembri 1989. Sľúbili sme si toho vtedy veľa. Bratislava sa medzičasom opäť ocitla pod vládou jednej politickej strany, resp. tímu. Bratislava sa potrebuje nadýchnuť, oslobodiť a demokratizovať. Bratislava potrebuje kultivovanú, nežnú revolúciu zdravého rozumu a poctivej verejnej služby. Prosíme, postavte sa do jej čela.
Vážená pani Dana Čahojová, záleží nám na našej Bratislave. Želáme si, aby ste ju viedli. Máte našu dôveru a podporu.
Signatári
Marek Novák, iniciátor výzvy, Iniciatíva na podporu cností vo verejnom živote
Štefan Bučko, herec a recitátor
Andrej Žiarovský, energetik
Marcel Zajac, zakladateľ Nadácie Centra pre filantropiu
Peter Weinciller, režisér, riaditeľ divadla Teatro Colorato
Michal Novota, bývalý poradca prezidentky SR
Timotej Križka, filmár
Katarína Šimončičová, ochranárka, laureátka Bielej vrany
doc. Dušan Králik, akademický sochár
Ľuba Lesná, novinárka
Ján Horecký, poslanec NR SR, bývalý minister školstva
Vladimír Dulla, bývalý poslanec, odborník na stavebnú legislatívu
Matúš Zajac, fotograf a pedagóg
Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc., bývalý prezident Európskej nukleárnej spoločnosti
Vladimír Palko, publicista, matematik a bývalý politik
Tomáš Lysina, advokát
Andrej Burianek, IT manažér
Karol Farkašovský, poslanec NR SR
Ladislav Bublák, ekonóm
Vladimír Derčalík, strojný mechanik
Boris Bergendy, generálny manažér sekcie Hladkých vôd Slovenskej kanoistiky
Ján Szőllős, podpredseda Ekumenickej rady cirkví v SR
Roman Buček, športový riaditeľ Slovenského olympijského a športového výboru
Zora Hujsová, projektová manažérka
Pavol Hochschorner, tréner SOV
Oliver Andrásy, humorista, scénarista, režisér
Mária Filková, Nadácia Horský park
prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc, prorektor UK
Anna Feldeková, sekretariát OV
Eugen Botoš, umelecký šéf Violin Orchestra Bratislava
Ernest Huska, Petržalský Okrášľovací spolok
Ivor Švihran, popularizátor histórie Bratislavy
Eugen Botoš ml., umelec, producent
Peter Hochschorner, tréner SOV
Miroslava Vaceková, manažérka
Peter Hochschorner ml., reprezentant a tréner
Jana Miklovičová, novinárka, OZ Združenie občianskej sebeobrany
Gábor Grendel, poslanec NR SR
Anton Valovič, futbalový tréner
Monika Kozelová, aktivistka, ochranárka zvierat, bývalá politička
Branislav Borovský, bývalý politický väzeň
prof. Daniel Šefčovič, DrSc., dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK
doc. MUDr. Martin Dúbrava, CSc., prednosta kliniky geriatrie LF UK
Nora Beňačková, moderátorka a bývalá televízna hlásateľka
OZ Hrad Slavín
doc. ThDr. Ing. Vladimír Thurzo, PhD., prodekan RKCMBF UK
Martin Krno, publicista, predseda Oblastného výboru SZPB
Monika Czaniková, manažérka
Mária Hochschornerová, ekonómka
Martin Jurkemik, futbalista, podnikateľ
Jana Poláčiková, vysokoškolská pedagogička
Soňa Párnická, aktivistka
Branislav Fábry, vysokoškolský pedagóg
Marína Žiaková, návrhárka
Bohdana Machajová, Lions Club International
Viera Dudášová, novinárka
MUDr. Silvia Barteková, pediatrička
prof. RNDr. Igor Tomo CSc., vysokoškolský pedagóg
MUDr. Soňa Tomová, pediatrička
Katarína Trokanová, matematička
Desana Dudášová, fotografka
PhDr. Ladislav Volko, PhD., sociológ, bývalý diplomat
Zdenka Wenzlová Švábeková, spisovateľka
Iniciatíva Aurea – komunita žien
Vladimír Palko ml., historik a publicista
Tomáš Kováčik, IT manažér a ľudskoprávny aktivista
Program pripravujeme s odborníkmi
Na konkrétnych riešeniach pre Bratislavu už pracujú odborníci z oblastí ako doprava, bývanie či rozvoj mesta. Spoločne pripravujeme plán, ktorý prinesie reálne zmeny pre každodenný život.
Podporovatelia
Ján Hrčka sa prvýkrát stal starostom mestskej časti Bratislava-Petržalka v roku 2018, pričom v roku 2022 bol do funkcie zvolený opätovne ako nezávislý kandidát. Predtým, od roku 2010, zastával i mandát miestneho poslanca, pričom od roku 2012 Petržalku ako poslanec zastupuje aj v mestskom a od roku 2022 tiež v župnom zastupiteľstve. Po odhalení sprenevery bývalého zamestnanca na petržalskom miestnom úrade Hrčka k 31. máju 2025 odstúpil z funkcie. Starostom sa stal tretíkrát po víťazstve v doplňujúcich voľbách do orgánov samospráv, ktoré sa konali 6. septembra 2025 a následnom zložení sľubu 23. septembra 2025. Hrčka vyštudoval Obchodnú akadémiu Imricha Karasy so zameraním na bankovníctvo a Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity Bratislava, kde získal titul z ekonómie.
Iveta Jančoková je od roku 2018 petržalskou miestnou poslankyňou. Zároveň zastáva mandát petržalskej vicestarostky a na istý čas sa stala 1. zástupkyňou starostu plniacou úlohy starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka v plnom rozsahu. Na poste zastupujúcej starostky navrhla mestu dohodu, týkajúcu sa sporu o financovanie materských škôl, na ktoré majú podľa nej plnohodnotný nárok. Iveta sa zameriava predovšetkým na oblasti školstva, kultúry a sociálnych vecí. V jej gescii je tiež tvorba strategických a koncepčných materiálov. Z oblasti investičných zámerov spolupracuje aj na rozvoji verejného priestoru pri revitalizácii vnutroblokov, detských ihrísk či športovísk v Petržalke. Momentálne svoju pozornosť zameriava aj na riešenie problematiky terás. Zároveň je aj členkou kontrolnej rady neziskovej organizácie Malíček zameranej na podporu rodín s predčasne narodenými deťmi a pôsobila aj ako poradca Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Je tiež umeleckou vedúcou seniorského súboru Petržalčanka.
Zuzana Aufrichtová je aktivistka, architektka – urbanistka. Od decembra 2022 pôsobila ako odborná poradkyňa pre územné plánovanie, krajinné plánovanie a povoľovanie výstavby na Ministerstve životného prostredia SR a založila aj neziskovú organizáciu Perpetuum féliciter na záchranu umeleckých diel a podporu súčasného umenia. V roku 2016 pôsobila na oddelení stratégie a projektov na bratislavskom magistráte. V tom čase sa dostala do povedomia širšej verejnosti ako „biela vrana“, ktorá poukázala na chybné, netransparentné a utajované výstupy externej spoločnosti dodávané vtedajšiemu vedeniu hlavného mesta. V rokoch 2018 až 2022 bola starostkou mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, členkou Mestskej rady a poslankyňou hlavného mesta SR Bratislavy a zároveň od roku 2017 pôsobila aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja. V Starom Meste začal pod vedením Zuzany Aufrichtovej fungovať rozsiahly dotačný systém Staromestská dotačná schéma ako aj neinvestičný Fond architekta Weinwurma, prostredníctvom ktorého pomáhala mestská časť Staromešťanom v ich úsilí zlepšiť vzhľad verejných priestorov. Na úrade tiež zriadila oddelenie stratégie a projektového riadenia, ktorého úlohou bolo aktívne a efektívne vyhľadávanie a získavanie externých zdrojov na realizáciu staromestských projektov.
Martina Frőhlich Činovská sa po vysokoškolských štúdiách doma aj v zahraničí takmer 18 rokov venovala ako novinárka kultúrno-spoločenským, historickým a politickým témam v Bratislave. Najskôr ako redaktorka spravodajstva a publicistiky a neskôr šéfredaktorka v metropolitnej Televízii Bratislava. Od roku 2017 pracovala na miestnom úrade Bratislava – Podunajské Biskupice ako referentka kultúry a neskôr, až do roku 2022, ako šéfredaktorka Biskupických novín. Na výrobe dokumentárnych filmov externe spolupracovala so Slovenskou televíziou a prekladateľsky sa podieľala na dokumentárnom filme Nicholas Winton – Sila ľudskosti, ktorý získal prestížnu cenu Emmy Award. Pôsobila tiež ako pedagogička na VŠMU v Bratislave. Vo svojich reportážach poukazovala na prepojenia vedenia mesta na vybrané spoločnosti a jednotlivcov, na hospodárnosť nakladania s majetkom mesta a na zmeny územného plánu v prospech developerov. Martina sa snažila poskytovať obyvateľom Bratislavy objektívne, pravdivé a vyvážené informácie, ktoré napomáhajú k informovanej komunite a občianskej participácii na dianí v hlavnom meste.
Martin Mlýnek je vyštudovaný ekonóm a už počas štúdia a po ukončení štúdia pôsobil na Ekonomickom ústave SAV kde okrem iného pracoval na modeli slovenskej ekonomiky určenom na prognózovanie budúceho vývoja ekonomiky SR či na modeli na vyhodnocovanie dopadu fondov EÚ na ekonomiku SR. Ďalšie odborné a praktické skúsenosti získal ako vedúci oddelenia riadenia rizík a pôsobil aj ako člen dozornej rady Železničnej spoločnosti Slovensko. Je taktiež spoluautorom projektu „Reformná vláda“ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a ďalších expertov. Martin bol aj poslancom miestneho zastupiteľstva v Dúbravke a tri roky zastával post prednostu Miestneho úradu mestskej časti Bratislava-Staré mesto, kde zabezpečoval riadny chodu úradu, realizáciu projektov a efektívne hospodárenie mestskej časti. Ako občiansky aktivista dlhodobo podporuje krajiny, ktoré čelia neľudským totalitným režimom alebo hrozbám od svojich väčších susedov, viackrát sa zúčastnil pochodu Vrba Wetzler a aktívne podporuje Cenu Dominika Tatarku. Mesto by sa malo podľa neho začať k svojim obyvateľom správať férovo. Potrebuje lepšiu spoluprácu s mestskými časťami a dostať v mnohých oblastiach rozhodovanie bližšie k ľuďom. A najmä potrebujeme zodpovedné a efektívne riadenie, rozpočet, bez navyšovania daní a nie bezbrehé míňanie na drahé, hoci na prvý pohľad ľúbivé projekty.
Pavlína Valovičová má dlhoročné skúsenosti v oblasti dobrovoľníctva, vzdelávania a medzinárodného profesionálneho prostredia. Gymnázium absolvovala v Karlovej Vsi a humanitné vedy so zameraním na literárnu historiografiu vyštudovala na Univerzite vo Florencii. K politike a filozofii má blízko od malička, čo ju inšpirovalo k angažovanosti vo verejných otázkach a občianskom aktivizme. Od roku 2008 sa aktívne venuje dobrovoľníckej práci, najmä v Bratislave – podporuje kultúru, životné prostredie a duševné zdravie. Jej angažovanosť prispela k tomu, aby sa téma duševného zdravia dostala do verejnej diskusie a stala súčasťou parlamentnej volebnej kampane v roku 2023. Pavlína pôsobila aj vo vzdelávaní a bohaté skúsenosti získala v medzinárodnom IT sektore a korporáciách, kde sa zameriavala na IT bezpečnosť, compliance, business intelligence a procesnú optimalizáciu. Pracovala pre globálne spoločnosti, pričom zastávala kľúčové pozície pri riadení procesov, reportovaní a spolupráci globálnych tímov. Popri profesionálnej práci sa Pavlína venuje písaniu a komentovaniu tém týkajúcich sa Bratislavy – je externou prispievateľkou denníka Pravda a publikuje blogy v denníkoch N, SME a Postoj. Verí, že silné a funkčné mesto sa buduje aktívnym občianstvom, odborným dialógom a dôrazom na kvalitu života všetkých obyvateľov.
Radoslav Števčík je novinár a poslanec mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, ktorý bol v rokoch 2014 až 2018 aj jej starostom. Za jeho pôsobenia na poste starostu vznikli v Starom Meste tri nové verejné parky, detské jasle, materská škola, dve nové detské ihriská a štyri výbehy pre psov, nová sociálna výdajňa. Rekonštrukciou prešiel Pistoriho paláca a na Palárikovej ulici sa vybudovalo nové zariadenie opatrovateľskej služby. Miestne zastupiteľstvo pod jeho vedením tiež schválilo príspevok pri narodení dieťaťa, pri nástupe prvákov do základnej školy a pre mnohodetné rodiny. Po ukončení štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského pôsobil ako zahraničný reportér denníka Smena, vnútropolitický komentátor denníka Pravda a viac ako 10 rokov bol redaktorom slovenského vysielania BBC World Service. Zároveň bol zakladateľom a šéfredaktorom obľúbeného miestneho periodika Staromestské noviny a mestského týždenníka Bratislavské noviny. Dnes pôsobí ako tajomník Filozofickej fakulty UK v Bratislave. V minulosti sa aktívne sa zúčastnil protestu bratislavských študentov 16. novembra 1989. Vysokoškoláci vtedy žiadali slobodu, demokraciu, slobodu pre členov tzv. Bratislavskej päťky a školské reformy. Bol jedných z odvážnych, ktorí na kameru ČST hovorili o požiadavkách mladej generácie. Po 17. novembri 1989 sa aktívne zapojil do študentského hnutia a bol členom prvého Koordinačného výboru študentov.
Jana Poláčiková je miestnou poslankyňou v mestskej časti Ružinov a zároveň aj vysokoškolská pedagogička na Vysokej škole ekonómie a manažmentu v Bratislave, na Ústave verejnej správy, domovsky na katedre eGovernmentu a digitálnych technológií, kde zúročila dlhoročné skúsenosti projektového manažmentu v oblasti finančného sektora a sektora mobilnej komunikácie. Participuje na projektoch IndexSmartCity, implementácie AI v IndexSmartCity, reformy financovania sociálnych služieb, krízového manažmentu a krízovej komunikácie vo verejnej správe.
Tomáš Čajda je odborník na verejné obstarávanie, ktorý od roku 2016 pôsobí v štátnej správe a samospráve. Zastával post vedúceho referátu pre verejné obstarávanie v mestskej časti Bratislava – Petržalka a neskôr pôsobil na miestnom úrade mestskej časti Bratislava – Nové Mesto ako vedúci Oddelenia verejného obstarávania, eurofondov a investícií. Mestskej časti Nové Mesto podľa neho najviac chýba odbornosť, vízia a strategické ciele s presahom jedného volebného obdobia. Medzi jeho priority patrí systematická oprava ciest a chodníkov, parkovacia politika, investície do škôl a majetku mestskej časti a dôležitý pilotný projekt v sociálnej oblasti „housing benefits“ pre Novomešťanov. Vo voľnom čase sa venuje písaním blogov o samospráve a živote v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto.
Mária Šimončičová je miestnou poslankyňou v mestskej časti Lamač. V rámci svojich poslaneckých aktivít chce nadviazať na dedičstvo, ktoré nám predkovia zanechali, na doterajší ráz a charakter obce a jej rozvoj. S čistým srdcom, úmyslami a nadobudnutými skúsenosťami pracuje v prospech Lamačanov. Mária dlhé roky pracovala na miestnom úrade v Lamači, kde získala skúsenosti na rôznych pracovných pozíciách. Ako vedúca referátu kultúry a športu zorganizovala rôzne kultúrno-spoločenské podujatia ako napríklad Rozálske hody, Bitka pri Lamači z roku 1866, Kríglfest či Lamačský Runfest a koordinovala tiež vydávanie časopisu Lamačan a činnosť miestnej knižnice. Od roku 2023 je riaditeľkou Mestského kultúrneho a informačného centra v Stupave, ktoré zabezpečuje rozvoj kultúrnych a spoločenských potrieb, tradícií a aktivít mesta Stupava a jej obyvateľov. Organizuje podujatia celomestského významu s regionálnym i nadregionálnym charakterom, riadi mestskú knižnicu, obecný dom v Máste a Ekocentrum. Bratislava je krásne historické mesto so starobylými budovami, malebnými zákutiami a pamiatkami, ktorého charakter sa mení a mnohokrát prispôsobuje požiadavkám investorov a developerov. Rovnako aj zvyšovanie daní a následne neefektívne vynakladanie verejných finančných prostriedkov nezodpovedá svetovému a ani európskemu trendu. Naše hlavné mesto potrebuje zmenu a ľudí s potrebou a chuťou riešiť jeho problémy v prospech jej obyvateľov.
Branislav Borovský je geofyzik, manažér a bývalý politický väzeň. Je známy ako najmladší politický väzeň komunistického režimu v bývalom Československu, keď bol ako študent chemickej fakulty SVŠT v roku 1983 spolu s priateľmi zatknutý a následne odsúdený za pašovanie náboženskej literatúry. Rozsudok vtedy vyvolal vlnu protestov doma i v zahraničí a na nespravodlivý proces reagovali veľvyslanectvá a aj vtedajší prezident USA Ronald Reagan, ktorý ho spomenul vo svojom prejave v roku 1985. V roku 2009 mu bol udelený dekrét Veterána protikomunistického odboja. Zároveň mu prezident Poľskej republiky Andrej Duda udelil štátne vyznamenanie Rytiersky kríž za zásluhy a je tiež laureátom štátneho ocenenia SR – ceny Jozefa Miloslava Hurbana. Branislav Borovský sa aj naďalej verejne angažuje pri pripomínaní si udalostí 17. novembra, odkazu boja za slobodu a obrany základných práv. Je tiež podpredsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska. V štátnej správe pôsobil ako prednosta Okresného úradu Bratislava MV SR.
Marek Novák je rodený Bratislavčan – Staromešťan. Napĺňa ho ochrana a zveľaďovanie kultúrneho a prírodného dedičstva, inovácie a komplexné riešenia, ktoré adresujú nielen konkrétny problém, ale aj širšie súvislosti. Považuje sa za idealistu, ktorý sa snaží stáť nohami pevne na zemi. Stojí za Iniciatívou na podporu cností vo verejnom živote a je iniciátorom výzvy na podporu kandidatúry Dany Čahojovej na primátorku Bratislavy. Dlhodobo sa venuje aktivitám zlepšujúcim život v Bratislave, najmä v oblasti kultúry a životného prostredia.
Pridajte sa k nám a podporte túto kandidatúru:
Vaša podpora môže pomôcť posunúť Bratislavu správnym smerom.
IBAN transparentného účtu:
SK30 0900 0000 0051 4925 6103
Ďakujem za každý príspevok.
Ďakujem za každú formu podpory!
Ak chcete túto kampaň podporiť, môžete sa zapojiť alebo prispieť tu:
